Dva dni po severobaltských folklórom nasiaknutých metalových eposoch, náladách, tancovačkách i nárezoch sviatok pre milovníkov klasického i technického death metalu a pamätníkov čias, kedy žáner začal byť veľkou vecou, no to sú mi ale hody, komu by sa takýto prísun nepáčil. Holandskú legendu PESTILENCE som sa vybral uvidieť i počuť naživo už po niekoľkýkrát, to bude aj ťažko vymyslieť niečo nové do reportu, na nich sa chodí hlavne preto, aby sme sa uistili, či v playliste bude všetko, čo tam byť musí, a zistili, koho to aktuálne Patrizio do svojho spolku najal. Že to na pódiu bude kvalita, to sa očakáva, a Mameli je iste v mnohých veciach divný pavúk, ale osobne som bol s predvedeným zakaždým spokojný.

Pochopiteľne je vždy dobré byť zvedavý, akých predskokanov si „veľké meno“ privezie, nie je nič horšie, keď pri čakaní na favorita musíte pretrpieť súpravu kolektívov, aké by ste si proste doma nepustili, lebo nestíhate počúvať ani to, čo by vás teoreticky baviť mohlo. Našťastie sú kraje pri Severnom mori 30+ rokov baštou prinajmenšom slušných a neraz kultových deathmetalových spolkov.

Prvým na úvod boli od roku 2009 fungujúci BODYFARM z holandského Amersfoortu. Kedysi som recenzoval ich v poradí tretí album „Battle Breed“, odvtedy pribudli ďalšie dva a tohto roku EP „Malicious Ecstasy“, ktoré na ploche dlhohrajúceho albumu prináša štyri nové skladby a päť živákov. Kvarteto v čele s do mikrofónu revúcim basákom Ralphom de Boerom tvoria skúsení hudobníci (zo známych angažmánov napríklad DEAD HEAD alebo PLEURISY), dostali sme teda ostrý staroškolský death metal holandského strihu, zľahka v štýle rýchlych vecí od ASPHYX, s divokosťou HAIL OF BULLETS, v extrémnych momentoch sa dalo spomenúť si aj na SEVERE TORTURE. Nárez v pravú chvíľu osviežili melodickejšie party, inde sa v histórii zašlo až k thrashmetalovým časom a keď ste sa započúvali, v niektorých pasážach bolo počuť, že CELTIC FROST pre vznik kovu smrti urobili skutočne dosť. Na pódiu bol aj vizuálne death metal zo starých čias, úvod koncertu ako z učebnice.

Štyri pätiny CARNATION z Belgicka (okolie Antwerp) boli takisto dlhovlasí deathmetalisti sťa vystúpivší zo stroja času, „kazil“ im to mejkapový vokalista Simon Duson („akoby si odskočil z okresnej gotickej kapely“), ale nejapné fóry bokom, vystúpenie potešilo mohutne. Výborný európsky kov smrti v štýle deväťdesiatych rokov, kompozične prepracované a zároveň drviace skladby v prevažne svižných tempách, s nadstavbou atmosférickejších pasáží.

Bolo počuť inšpiráciu u klasických švédskych bánd – ENTOMBED, GRAVE, a tam, kde sa Flámi pustili do budovania dramatických nálad, som nebol jediný, komu na um prišli DISMEMBER. Simon okrem kvalitného šťavnatého grovlu zabrúsil napríklad v „Cursed Mortality“, titulnej skladbe tretieho albumu, ktorý vyšiel v novembri u Season Of Mist, aj do čistých sfér a znelo to slušne. Takže áno, „starý“ death metal, kde sa veľa nového vymyslieť nedá a niekedy je lepšie sa o to nepokúšať, stále môže osloviť, ak je to poriadna divočina, zložená s citom a chytľavá.

PESTILENCE na koncertoch hrávajú skladby z klasického i ponávratového obdobia, ako tieto veci rozoznávame? Napríklad tak, že kusy z „Consuming Impulse“ alebo „Testimony Of The Ancients“ („Spehers“ sa vyhýbajú, však to aj bol „album z pomsty“, „Malleus Maleficarum“ je zase pre nich asi príliš pravek, aj keď sa mi teraz fakt zdalo, že počujem „Chemo Therapy“) vám kontrolku rozsvietia hneď, lebo ste ich počuli mnohokrát, a tie novšie až po chvíli (príde refrén a podobne), to už ste počúvali tak, ako to stíhate pri nových nahrávkach od nich mladších kapiel. Tu sa občas zdalo, že niektoré skladby sú hrané trochu inak, než si ich pamätáte, možno verzie z pripravovaného albumu „Levels Of Perception“, ktorý má byť postavený systémom „staré po novom“.

Aktuálne sú PESTILENCE zase „plne holandské“ teleso, principála s gitarou a mikrofónom dopĺňajú Rutger van Noordenburg (gitara), Michiel van der Plicht, (bicie, odohrané má v mnohých spolkoch, napr. aj v GOD DETHRONED, PROSTITUTE DISFIGUREMENT, CARACH ANGREN, DEW-SCENTED atď.) a Roel Käller (basgitara). Či v ortodoxnejšie deathmetalových alebo progresívnejších kusoch, všetko bolo tak zdravo dokonalé a zároveň živé, energické, stodvadsať ľudí v publiku sa rozhodne neostýchalo zablbnúť si v kotle pri čakaní „na tú svoju“.

Mameli vcelku sršal dobrou náladou, tešil sa z odozvy a že v ten istý deň u nás na inom mieste hrala jedna hardrocková legenda, zažartoval si „fuck you, MR. BIG, we are bigger!“ (Odtiaľ sa na posledné skladby PESTILENCE vrátil jeden z návštevníkov, tento výrok v podstate potvrdil a to je človek, ktorému v takýchto veciach hodno veriť.) Kto chcel v utorok večer zažiť death metal od „kultu“, spomenúť si na to, ako mu kedysi zahučala sánka pri Tim Sikes Video Show a aj na iné príjemnosti mladosti, ten mohol byť veľmi spokojný.

Setlist: 1. Morbvs Propagationem 2. The Process of Suffocation 3. The Secrecies of Horror 4. Deificvs 5. Chronic Infection 6. Free Us From Temptation 7. Prophetic Revelations 8. Resurrection Macabre 9. Devouring Frenzy 10. Bitterness 11. Twisted Truth 12. Lost Souls 13. Dehydrated 14. Blood 15. Land of Tears 16. Horror Detox 17. Out Of The Body

Foto: Stephen – Free Metal Promotion